Pod pojmom ľudská dôstojnosť rozumieme vyjadrenie predstavy o osobnostnej a sociálnej hodnote každého človeka. V prvom rade vyjadruje vzťah k sebe samému, vzťah k iným ľuďom, skupinám, minoritám a vzťah k spoločnosti. Uvedomenie si vlastnej dôstojnosti je forma sebauvedomovania a sebakontroly.
Latinský výraz pre dôstojnosť „dignitas“ znamená hodnotu pre seba samu – nie pre krásu, inteligenciu, šikovnosť. Takto chápaná hodnota človeka je základom ľudských práv.
Podľa Moodyho napriek všeobecnému záujmu zostáva pravdou, že pre väčšinu z nás je ťažké hovoriť o smrti. Má to prinajmenšom dva dôvody. Jeden z nich je hlavne psychologický a kultúrny: téma smrti je pre nás tabu. Možno len podvedome cítime, že keď sa dostávame do nejakého kontaktu so smrťou, hoci nepriamo, konfrontuje nás to s vyhliadkou na vlastnú smrť, približuje ju a robí reálnejšou (Moody, 1991). „Mnoho ľudí má dojem, že hovoriť o smrti znamená vytvárať si jej predstavu tak, aby si človek uvedomil jej zákonitosť, a teda aj nevyhnutnosť vlastného zániku. Aby sme sa tejto psychologickej traume vyhli, rozhodli sme sa, pokiaľ to bude možné, vôbec o nej nehovoriť.“(Moody, 1991, s. 20)